Život so syrom

Ak opomenieme grécku legendu o Aristanovi, ktorý v podobe pastiera prišiel na zem naučiť ľudí vyrábať syr, potom je dôveryhodnejšia historka, že prvý syr sa objavil v mechu z kozľaciny, v ktorom arabskí kočovníci prepravovali mlieko. V každom prípade pochádzajú prvé zmienky a výrobe syra z pradávneho obdobia Sumeru a svoje svedectvo podávajú Biblia i Homér. Obyvatelia cisárskeho Ríma už poznali minimálne tucet druhov a s obľubou dovážali i syry zahraničnej výroby. V tomto období už môžeme hovoriť o skutočnej technológii, pretože existovali presné postupy výroby, dozrievania, skladovania i údenia. Po poklese dopytu v stredoveku zažil syr svoju skutočnú renesanciu v 19. storočí predovšetkým v krajinách s oblasťami veľkých pasienkov a stád – Švajčiarsku, Holandsku, Francúzsku a Taliansku.

Z tohto obdobia máme už doložené správy aj o dobytkárstve a spracovaní mlieka na severnom Záhorí. Dokumenty sa spájajú s významnými menami ako nájomca
cisársko-kráľovských majetkov barón Puthon, zakladateľ prvého družstva v Európe Samuel Jurkovič, vzdelaný národovec a zakladateľ vzorovej dobytkárskej obce Pavol Blaho, či jeho synovec a neúnavný propagátor chovu kráv a spracovania mlieka MUDr. Pavol Blaho.

Na základoch tradície, potreby zdravej výživy a technológie bola v Senici, v roku 1951, postavená mliekareň. Po šiestich desaťročiach neustáleho rastu našich vedomostí a zdokonaľovania výroby vyvážame časť produkcie na Blízky východ Ázie, kde sa pred tisíckami rokov syr zrodil. Kruh sa uzavrel, my však pokračujeme ďalej.